Stručná rekonštrukcia prípadu

Prípad Hedvigy Malinovej

Dňa 23. apríla 2006 maďarský expremiér Viktor Orbán už druhý raz za sebou neuspel v maďarských parlamentných voľbách, čo ho zrejme tentoraz presvedčilo, že na zisk väčsej popularity musí siahnuť aj po nekalých prostriedkoch. Jedným z možných prostriedkov, ktorým by si mohol zvýšiť svoju popularitu, bolo vyvolanie pocitu útlaku maďarskej menšiny v susedných štátoch Maďarska a obviňovanie vládnej strany Maďarska, že sa tomuto problému nedostatočne venuje, pričom on, Viktor Orbán, a jeho strana Fidesz, sú ochotní maďarské menšiny ochrániť a urobiť pre ne maximum. Najbližšou príležitosťou k vykonaniu týchto nekalých prostriedkov a k overeniu si následnej popularity boli maďarské komunálne voľby 1. októbra 2006.

Na Slovensku mala Orbánova strana Fidesz úzke kontakty na SMK a na ich čelných predstaviteľov, ktorými boli hlavne po ideologickej stránke Miklós Duray a po ekonomickej stránke Oszkár Világi spolu so Štefanom Czuczom a Bélom Bugárom. Je tu teda predpoklad, že Viktor Orbán, sám alebo poverením niekoho, napríklad skrze jeho straníka Zsolta Németha, už krátko po prehratých voľbách v apríli 2006 oslovil predstaviteľov SMK, aby mu pomohli vytvoriť naratív útlaku maďarskej menšiny na Slovensku, a to tak, aby potom Orbán mohol pred októbrovými komunálnymi voľbami v Maďarsku pôsobiť ako zástanca utláčaných Maďarov v zahraničí. Na Slovensku sa však v júni konali predčasné parlamentné voľby a predstavitelia SMK sa zrejme museli rozhodnúť, či vyvolanie falošného útlaku urobia pred týmito voľbami alebo až po týchto voľbách.

Prirodzene, predstavitelia SMK nemali dôvod vyvolávať na Slovensku napätie, zvlášť pokiaľ SMK bolo súčasťou vlády, ale mohli využiť túto príležitosť k očierneniu Jána Slotu a jeho znovuzjednotenej SNS. Percentá tejto strany totiž v prieskumoch neustále stúpali a tým bolo ohrozené aj pôsobenie SMK v ďalšej vláde. Môžeme teda predpokladať, že predstavitelia SMK začali v mesiacoch máj a jún 2006 plánovať a následne realizovať rôzne akcie, ktorých cieľom bolo vytvoriť dojem, že Ján Slota je extrémista a že jeho vyjadrenia a skutky, či už skutočné alebo domnelé, podnecujú Slovákov k extrémistickým činom voči maďarskej menšine. To, či by predstavitelia SMK v diskreditácii Jána Slotu pokračovali aj po voľbách, by záležalo od toho, ako by tie voľby dopadli. Ak by sa Slota do vlády nedostal, tak cieľ by bol splnený a už by nemali dôvod vyvolávať umelé napätie v spoločnosti. Ale ak by sa Slota do vlády dostal, tak vtedy by mali o to väčší dôvod vyvolávať umelé napätia, aby sa pokúsili dostať SNS z vlády von.

Jedna z prvých protimaďarských akcií bolo zverejnenie videa z futbalového zápasu medzi Slovanom a Dunajskou Stredou, na ktorom počuť protimaďarské heslá a chvála Jána Slotu, pričom video bolo zverejnené 11. mája 2006, čiže dva dni pred kongresom SMK v Komárne. Toto video nevyvolalo žiadne napätie a médiá si ho vtedy nevšimli. Keďže to bolo futbalové video, za týmto zverejnením mohol stáť Oszkár Világi, o ktorom je známe, že je veľký futbalový fanúšik. Ďalšia akcia bola vykonaná zrejme Bélom Bugárom, keď večer 22. mája 2006 strana SMK obdržala 995 hanlivých protimaďarských emailov od odosielateľa s hlavičkou SNS, čo malo navodzovať dojem, že SNS je už tak zradikalizovaná, že stratila akékoľvek zábrany vulgárne urážať SMK. Neskôr sa však ukázalo, že emailová hlavička odosielateľa bola sfalšovaná a SNS žiadne emaily neodoslala.

V tomto období už pravdepodobne Miklós Duray prišiel s nápadom, že najväčšie pobúrenie Maďarov by vyvolalo fyzické napadnutie nejakej mladej Maďarky. Túto inšpiráciu získal zrejme v roku 1988, keď mal dovolené vycestovať do New Yorku, kde sa práve riešil prípad Tawanny Brawlyeovej, mladej černošky, ktorá bola údajne zbitá bielymi policajtmi, čo vyvolalo obrovské pobúrenie v radoch černošskej komunity. Napokon sa však ukázalo, že Brawleyová si to napadnutie vymyslela. Miklós Duray si bol pravdepodobne vedomý aj prípadu z roku 2004, keď maďarskému študentovi a študentke v Srbsku dali facky len preto, že hovorili po maďarsky. Je tu teda predpoklad, že Miklós Duray, Oszkár Világi, Štefan Czucz a Béla Bugár začali v máji alebo v júni 2006 plánovať zinscenované prepadnutie mladej maďarskej študentky, ktoré malo byť vyvrcholením už predtým realizovaných fingovaných protimaďarských incidentov. Mohli pritom uvažovať aj o mužskej alternatíve, kde by došlo nielen k fackám, ale aj k vážnejším zraneniam.

Prvou voľbou, kde by mohli nájsť takú študentku, boli katedry s maďarskými študentami, pričom v tom čase najväčšia taká katedra bola v Nitre na UKF. Niet pochýb o tom, že špičky SMK mali kontakty na jednotlivých pedagógov na takýchto katedrách a vedeli o atmosfére, aká panuje medzi študentami. Pravdepodobne niekto z predstaviteľov SMK kontaktoval vedúcu katedry maďarského jazyka Annu Sándorovú a dal jej ponuku, či by nepomohla maďarskej veci, keďže je tu hrozba návratu Jána Slotu a SNS. Jej úlohou by bolo osloviť viaceré študentky, u ktorých by bol predpoklad, že by mohli takúto akciu zinscenovať. V treťom ročníku bol vtedy medzi študentmi aj Július Spišiak, ktorý bol prezidentom študentskej organizácie Maďarov v Nitre a ktorý bol zrejme zástanca obnovy predtrianonského stavu Maďarska, a preto mohol spolupracovať s vedúcou katedry Annou Sándorovou na tom, ako nájsť ideálnu kandidátku na požadovanú akciu. V treťom ročníku sa vtedy nachádzala aj Hedviga Malinová, ktorá tento ročník opakovala kvôli predchádzajúcim zdravotným dôvodom. Hoci ju politika nezaujímala, ponuku zrejme prijala kvôli finančnej odmene, keďže sa so svojím priateľom chystali na jeseň sťahovať do nového bytu. Niektoré ostatné študentky však boli ochotné aspoň podať svedectvo v prospech Hedvigy Malinovej.

Plán uskutočniť fingovaný prepad ešte v júni pred voľbami sa z nejakých dôvodov oddialil až na august. Dôvody mohli byť viaceré, napr. začiatkom júna nejaký muž posprejoval maďarské nápisy pred niektorými obcami a potom sa tým chválil na jednom internetovom fóre. Táto akcia mohla byť naplánovaná predstaviteľmi SMK, avšak problémom tejto akcie bolo, že tohto muža polícia vypátrala a obvinila. Toto mohlo ohroziť celý plán vyvolania napätia medzi Slovákmi a Maďarmi. Ďalšou komplikáciou mohlo byť policajné zachytenie dvoch 22-ročných maďarských mladíkov 13. júna 2006 na hraničnom priechode v Komárne, ktorí boli oblečení v extrémistických odevoch. Títo mladíci mohli byť tiež súčasťou nejakej plánovanej provokácie zo strany SMK. Taktiež akciu s Hedvigou Malinovou mohli odvolať pre nedostatok pripravenosti jednotlivých aktérov a napokon Viktor Orbán sa mohol tiež rozhodnúť, aby najsilnejšie akcie presunuli až na august kvôli októbrovým komunálnym voľbám v Maďarsku.

Dňa 17. júna 2006 sa konali slovenské parlamentné voľby a 28. júna 2006 Robert Fico oznámil, že budúca vládna koalícia bude v zložení Smer, HZDS a SNS. SMK sa snažilo do poslednej chvíle byť členom budúcej vlády, ale počítali s tým, že ak Roberta Fica nepresvedčia, tak v auguste spustia akciu fingovaných protimaďarských útokov, aby tým podporili Viktora Orbána a prípadne spravili nátlak na Roberta Fica, aby vymenil stranu SNS za SMK. A keďže 28. júna 2006 SMER oznámil, že v budúcej vláde nebude SMK, vtedy sa predstavitelia SMK jednoznačne rozhodli, že idú do toho naplno a už vtedy zrejme niekto z nich vytvoril YouTube účet s názvom werwolfSSlovakia, kde boli neskôr zverejnené protimaďarské videá.

Dňa 8. júla 2006 vznikla oficiálne vláda Roberta Fica zložená zo strán SMER, HZDS a SNS. Koncom júla sa predstavitelia SMK zrejme rozhodli spustiť augustový plán fingovaných protimaďarských akcií ukazujúcich na Jána Slotu, a to systémom, že najprv budú zverejňovať len protimaďarské videá, neskôr prejdú k prejavom vandalizmu a vyvrcholí to fyzickými útokmi na Maďarov, aby to vyzeralo ako prirodzený nárast napätia v spoločnosti. Dňa 30. júla 2006 bolo na účte werwolfSSlovakia uverejnené video s pálením maďarskej vlajky. Video si v ten deň však ešte médiá nevšimli. Popri tom však dňa 1. augusta 2006 bola na Jána Slotu podaná žaloba v štáte Kalifornia, za ktorou zrejme stojí tiež SMK.

Dňa 7. augusta 2006 upozornil na video, kde sa páli maďarská vlajka, užívateľ účtu “sslovakia” na fóre maďarskej stránky HunHír.Hu s protimaďarským odkazom v lámanej maďarčine, kde zaznie aj Slotov výrok s tankami na Budapešť. Odvtedy začali na to reagovať maďarské médiá a neskôr aj slovenské. Dňa 14. augusta 2006 Strana maďarskej koalície (SMK) podala na bratislavské krajské policajné riaditeľstvo trestné oznámenie na predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu. Dňa 16. augusta 2006 maďarský spravodajský kanál Hír TV upozornil na ďalšie protimaďarské video, na ktorom počuť, ako futbaloví fanúšikovia počas zápasu Slovana s Dunajskou Stredou kričia pokriky ako “maďarské k…y” a podobne. Fanúšikovia držia vlajku s veľkouhorskou mapou, ktorú neskôr roztrhajú a nahradia ju vlajkou so znakom pripomínajúcim znak Slovenskej národnej strany, okrem toho aj vykrikujú meno lídra národniarov “Janka Slotu”. Toto je to video, ktoré bolo zverejnené už 11. mája 2006, pravdepodobne Oszkárom Világim.

Dňa 18. augusta 2006 údajne jeden Slovák popísal dvere Maďarke protimaďarskými heslami v Nových Zámkoch. Je tu však podozrenie, že Maďarka si to napísala sama a že to bola bývalá Durayova spolustraníčka. Dňa 21. augusta 2006 Béla Bugár v rádiu Patria hovorí o zvýšenom množstve útokov na Maďarov a spomína fyzický útok v Komárne. Ten prípad sa neskôr ukáže ako veľmi nepravdepodobný a nie sú o ňom žiadne záznamy. Dňa 23. augusta 2006 bola poškodená socha Sándora Petőfiho, ale správca sochy upodozrieval deti, pričom je tu však znova podozrenie na predstaviteľov SMK. Dňa 24. augusta 2006, čiže deň predtým než Hedviga Malinová bola fyzicky napadnutá fackami, Béla Bugár povedal: “Nemôžeme čakať, kým padne prvá facka…” a zvoláva na ďalší deň tlačovú besedu ohľadom útokov na maďarských spoluobčanov.

Predstavitelia SMK spolu s vedúcou katedry Annou Sándorovou teda vopred naplánovali falošný útok na 25. august 2006 a Hedviga Malinová sa spolu s jej mamou snažili 24. augusta 2006 čo najlepšie pripraviť na túto akciu, presne podľa pokynov. Keďže v pokynoch bolo uvedené, že má mať na sebe protimaďarské nápisy, vybrala si bielu blúzku, ale asi takú, ktorú moc nepoužívala, aby ju mohla znehodnotiť. Na chrbtovú časť potom mala podľa pokynov napísať dva nápisy: “Maďari za Dunaj” a “Slovensko bez parazitov”. Prvý nápis bol najtypickejším protimaďarským heslom a druhý nápis bolo unikátne heslo Jána Slotu z bilbordov SNS z roku 1998. Prvý nápis však napísala takto: “MAĎARI ZA DUNAI”, teda s mäkkým I namiesto J, tak ako sa bežne píše v maďarčine “dunajský”. Pri druhom nápise sa Malinová zrejme obávala, že sa jej už nemusí zmestiť na blúzku, tak ho skrátila na “SK BEZ PARAZITOV”. Ďalej mala prísť na spôsob ako vyzerať, že bola po znásilnení. Vymyslela si teda, že tú blúzku bude mať roztrhnutú a že potom bude mať aj odopnutú podprsenku. Malinová si teda už dopredu roztrhla blúzku, ale zistila, že nemá dosť síl ju roztrhnúť len čisto rukami. Preto si ju najprv nastrihla malými nožničkami na manikúru a potom ju už ručne celú roztrhla. Samozrejme v takej blúzke nemohla ísť po meste, a preto si zobrala ešte sako, aj keď bol august a asi bolo teplo. Predstavitelia SMK však zrejme chceli, aby mala aj nejaké viditeľné zranenia, a preto si vymyslela, že bude mať modriny na nohách, akože od násilníkov, ktorí ju chceli znásilniť. Preto si už deň pred skúškou prstami veľmi silno vytvorila modriny na nohách. Opäť bolo dôležité, aby tie modriny videli až učitelia na katedre, ale nie keď pôjde po meste. Takže prišla s nápadom dať si pančuchy, ktoré modriny zakryjú a potom ich akože tí útočníci stiahnu a tak budú neskôr tie modriny viditeľné. Malinová aj uvažovala, že by mohla aj niečo zakrvaviť vlastnou krvou, napríklad vlasy, akože ju za ne silno ťahali alebo ušnice, akože jej strhli náušnice. Často mávala krvácanie z nosa, preto si myslela, že si krvácanie dokáže vyvolať potom na mieste činu a zakrvaviť si tvár. Na pokyn Bugára si mala sama zrejme aj dať nejaké facky, takže to tiež plánovala urobiť až na mieste činu. Napokon podľa pokynov to malo vyzerať aj ako lúpež, aby to vyzeralo ako náhodné prepadnutie. Preto sa rozhodla, že na mieste činu nechá kabelku, z ktorej bude tvrdiť, že ukradli peňaženku s dokladmi a hotovosťou. Tiež bude tvrdiť, že jej ukradli náušnice a iné šperky, ale keďže Malinová mala účes, ktorý jej zakrýval obidve uši, tak žiadne náušnice ani nosiť nemusela. Čo sa týka dokladov, tak tie sa rozhodli dať už vopred do obálky, napísať spätnú adresu a poslať ich ešte v ten deň anonymne na nejakú poštu, aby sa jej čo najskôr vrátili. Malinová tam teda napísala svoju adresu a vložila do obálky svoje doklady. Potom olízala známku a nalepila ju tam. Svojej matke potom povedala, nech čaká telefonát od vedúcej katedry Sándorovej, že akcia prebehla, a potom po 9. hodine môže ísť do susednej obce Jahodná hodiť do schránky tú obálku. Do susednej obce preto, aby ju nikto nevidel v obci, v ktorej býva a navyše v Jahodnej sa dala hodiť pošta do schránky bez toho, aby človek musel vstúpiť na poštu. A po 9. hodine preto, lebo o 9. hodine tú schránku vyberali a keby to teda hodili pred 9. hodinou, tak by hrozilo, že by jej to mohlo prísť ešte v ten istý deň. Napokon si zopakovala ešte, čo všetko má hovoriť, keď pôjde neskôr vypovedať na políciu. A hlavne sa snažila zapamätať výzor dvoch extrémistov, ktorých tváre dostala od predstaviteľov SMK. Tých totiž už zrejme dopredu vytypoval Oszkár Világi s pomocou Zdena Kamenického, ktorý bol futbalový rozhodca a poznal futbalových chuligánov, pričom osobne poznal matku jedného z nich.

Dňa 25. augusta 2006 ráno o 4:30 hod. v Hornom Mýte, v mieste svojho trvalého bydliska, sa Hedviga Malinová zobudila, aby si ešte preopakovala určité tézy k postupovej skúške, ktorú chcela vykonať napriek tomu, že predtým sa stane obeťou falošného útoku. V to ráno sa jej otec a jej priateľ ponúkli, že ju odvezú autom na skúšku, ale ona ich odmietla a povedala im, že ich nechce zaťažovať. Hedviga Malinová bola sama držiteľkou vodičského preukazu, ale na skúšku sa v ten deň rozhodla ísť autobusom z Trhovej Hradskej, odkiaľ jej išiel autobus do Nitry asi o 6:00 hod. Do Trhovej Hradskej ju zaviezla jej matka osobným autom, pričom z domu vychádzali o 5:30. Z Trhovej Hradskej cestovala Hedviga Malinová autobusom do Nitry cez mesto Šaľa. Do autobusu v obci Topoľníky nastúpil Malinovej skúšajúci pedagóg Károly Presinszky, s ktorým vedľa seba potom sedeli. Hedviga Malinová vystúpila v Nitre na stanici z autobusu okolo 7:10 hod.

Na stanici v Nitre sa Hedviga Malinová rozlúčila so svojím učiteľom Károlyom Presinszkym s tým, že chce ísť ešte kúpiť chlebíčky pre komisiu. V skutočnosti však zrejme išla autobusom, pričom nevystúpila na katedre UKF, ale na zastávke Rázcestie Pod Zoborom, ktorá bola blízko Brezového háju. Po vystúpení na danej zastávke, prešla cez cestu a vydala sa po ceste do Brezového hája. Bolo okolo 7:40. Hneď na začiatku Brezového hája nepozorovane vošla do kríkov, ktoré boli v blízkosti rieky Nitra. Tam odhodila sako do trávy, vyzliekla si pančuchy, ktoré tiež položila do trávy a na sako položila kabelku. Potom si zrejme podľa pokynov Bugára dala facku na obe strany tváre. Následne potrebovala, aby jej začala tiecť krv z nosa, preto si začala udierať dlaňou do koreňa nosa, čo jej však krv z nosa nespustilo. Rozhodla sa teda, že si prehryzne zubami dolnú peru, čo aj urobila. Potom si prstami začala z pery nanášať krv na iné miesta po tele. Krv si naniesla do vlasov, aby to vyzeralo, že ju za tie vlasy brutálne ťahali. Potom si krvou potrela ušnice, aby to vyzeralo, že jej strhli náušnice. Trochu krvi si dala aj pod oko. Napokon si dala krv aj do spodného prádla, aby to vyzeralo, že ju znásilnili. Potom si z kabelky vybrala zrkadielko a skontrolovala, či si krv dobre naniesla. Tiež z kabelky vybrala mobil a pohodila ho na iné miesto, aby to vyzeralo, že jej ho zobrali. Po ukončení týchto úkonov počkala na vhodnú chvíľu a potom vyšla von na chodník a snažila sa pokojne prejsť až na katedru, pričom očakávala, že nikoho nestretne a až pred katedrou sa rozbehne, akože uteká pred útočníkmi v panike, aby ju tak videla vrátnička. Keď však išla po chodníku v Brezovom háji a bola ešte len na začiatku, tak okolo nej prešlo auto, v ktorom sedel zamestnanec súkromnej detektívnej kancelárii, ktorá sídlila v strede Brezového hája. Malinová nechcela upútať pozornosť, pretože potom by ju okoloidúci mohli zaviesť do nemocnice alebo zavolať záchranku a políciu. To Hedviga Malinová nechcela, pretože sa musela dostať na katedru, kde mali vyhotoviť fotky jej nápisov na blúzke. Takže išla pokojným krokom a jednou rukou si zakrývala tvár, aby jej neboli vidieť zranenia a zrejme sa tvárila, že telefonuje. Keď auto okolo nej prešlo a odbočilo doprava, kde bolo sídlo súkromnej detektívnej kancelárie, tak Malinová pokračovala pokojne ďalej, ale zakrátko si spomenula, že zrejme podľa pokynov od Sándorovej alebo predstaviteľov SMK, mala prísť bosá, aby pôsobila ešte viac úboho. Keďže sa už nechcela vrátiť naspäť, topánky si jednoducho vyzula pred budovou súkromnej detektívnej kancelárie a išla ďalej. Netušila však, že niekoľko desiatok metrov za ňou išla žena, ktorá bola tiež zamestnancom tej detektívnej kancelárie a ktorá videla, ako si Malinová tie topánky vyzúva a pokračuje krokom ďalej. Po ceste zrejme ešte stretla niekoľko ľudí, ale vždy sa zrejme nejako zachovala tak, aby od nich mala pokoj. Potom prišla ku katedre okolo 8:00 hodiny.

Pred budovou fakulty, kde sídli katedra maďarského jazyka, sa Hedviga Malinová rozbehla, aby ju vrátnička budovy nezastavila. Potom už krokom prišla do chodby, kde ostatní spolužiaci Malinovej čakali na skúšku. Keďže to boli jej komplici, tak im nič nehovorila, ale len ticho išla hľadať vedúcu katedry Sándorovú. Keď ju však nenašla v miestnosti na skúšanie, tak si sadla do kresla na chodbe a nejaká spolužiačka išla do učiteľského kabinetu oznámiť Sándorovej, že Hedviga Malinová je zbitá, tak aby to pred ostatnými učiteľmi pôsobilo autenticky. Sándorová spolu s ostatnými učiteľmi teda vybehla von a tam začala Sándorová predstierať zhrozenie, že čo sa to stalo Malinovej. Malinová len začala ticho opakovať, že bola zbitá, že asi telefonovala po maďarsky, ak vôbec niečo hovorila zrozumiteľne. Sándorová teda po chvíli zobrala Malinovú do učiteľského kabinetu a tam jej začala dávať kontrolné otázky, že či nemá náhodou otras mozgu. Na všetko však vedela odpovedať. Následne teda chcela od Malinovej, aby jej nadiktovala telefónne čísla, aby to oznámila jej rodine alebo niekomu blízkemu. Napriek jej stavu s tým Malinová nemala problém a telefónne čísla na svoju matku a priateľa nadiktovala bezchybne. Sándorová zavolala matke z druhej miestnosti, čo už však mali vopred dohodnuté, a malo to slúžiť len ako signál, že Malinovej matka môže ísť zablokovať debetnú kartu a neskôr zaniesť obálku s dokladmi na poštu do susednej obce. Potom Sándorová vytočila číslo pre Malinovej priateľa a s ním sa už rozprávala priamo Malinová. Po týchto úkonoch sa išla Sándorová opýtať študentov, či niekto nemá fotoaparát, na čom boli už dohodnutí vopred. Tento fotoaparát mala Malinovej spolusediaca vo svojej taške. Sándorová dala tento fotoaparát učiteľovi Presinszkému, ktorý potom na pokyn Sándorovej vyhotovil fotky. Dôležité boli fotky tváre a nápisu na blúzke. Pri fotení tváre si zrejme Malinová umelo nafúklo líce, aby vyzeralo ako opuchnuté. Trocha opuchnuté mohlo byť aj z vlastných faciek. Ostatní učitelia boli zhrození a uvažovali, či majú zavolať Markízu alebo novinárov z maďarsky píšuceho denníka Új Szó. Sándorová to zrejme celé kontrolovala a uisťovala ostatných učiteľov, že ona to zariadi. Jedna z učiteliek však trvala na tom, aby zavolali záchranku. Sándorová teda nahlásila tento incident na rektorát univerzity UKF. Odtiaľ zavolali aj záchranku aj políciu. Malinová si myslela, že ešte teraz pôjde na skúšku, ale jedna z učiteliek to vôbec nepripúšťala a chcela, aby Malinová išla do nemocnice na vyšetrenie. V tom Malinová, začala panikáriť, lebo takto sa nedohodli a obávala sa, že bude musieť znovu opakovať ročník.

Hedviga Malinová neskôr sama uviedla, že skúšku chcela absolvovať aj napriek zraneniam, nakoľko sa jednalo o posledný termín postupovej skúšky. Kvôli tomu nechcela volať ani políciu ani sanitku, lebo si povedala, že je v poriadku, že je iba vyľakaná a že až po vykonaní skúšky to nahlási na políciu a nechá sa ošetriť. Členka komisie Žofia Bárcziová navrhla Hedvige Malinovej, že keď pôjde na ošetrenie a bude všetko v poriadku, môže ísť na skúšku. V reportáži Eugena Kordu Hedviga Malinová povedala: „Ja som nechcela ísť do nemocnice, ja som povedala, že chcem ísť na skúšku. To som viackrát opakovala. Bola som strašne hysterická, ja si myslím, že hysterická som bola. Som im… Silou mocou chceli ma naložiť do tej sanitky, ja som povedala, že nikam nepôjdem, s cudzími ľuďmi určite nie, nie, nie. A že chcem ísť na skúšku, lebo chcem… učila som sa na to. Povedali, že nemôžem. Povedala som, nie, tak nikam nejdem, keď nemôžem ísť na skúšku. Potom mi profesorka z komisie sľúbila, že keď pôjdem do nemocnice a bude všetko v pohode, akože… tak… môžem sa vrátiť a môžem ísť na skúšku. No a vtedy som išla do nemocnice“. Ešte pred príchodom záchranky, keď jej oznámili, že tá záchranka bola zavolaná, Malinová odišla na toaletu, kde strávila pomerne dosť času. Zrejme si tam chcela umocniť svoje zranenia, aby o tom nebolo pochýb. Keď prišla doktorka zo záchrannej služby, namerala Malinovej vysoký tlak, čo je pochopiteľné, pretože pred chvíľou prežila traumu z toho, že nepôjde na skúšku podľa plánu a navyše si ešte aj fyzicky mohla umocniť nejaké zranenia. Doktorka jej dala sedatíva a spolu s jednou učiteľkou ju odviezli do nitrianskej fakultnej nemocnice.

Potom, čo sa Sándorová skontaktovala s Malinovou matkou niekedy po 8:00, tak pred 9:00 už išla Malinovej matka do banky, kde bol na jej žiadosť zadaný zákaz na platobnú kartu Hedvigy Malinovej. Cestou naspäť z banky išla Malinovej matka zrejme do susednej obce Jahodná, kde hodila vopred pripravenú obálku s dokladmi Hedvigy Malinovej do poštovej schránky pred bankou. V Jahodnej vyberajú poštu zo schránky o 9:00, takže tá obálka tam musela byť vhodená po 9:00. Po odvezení Hedvigy Malinovej sa zrejme Sándorová rozhodla informovať maďarsky píšuce médiá o tomto incidente. Cez svoju známosť informovala šéfredaktora Új Szó, ktorý následne vyslal na miesto činu novinárku Új Szó Marie Vrabcovú. Ďalej informovala aj iné maďarské médiá, pričom ako informáciu uvádzala, že na blúzke mala Malinová napísané “Smrť parazitom” a nie správnu verziu “SK bez parazitov”. Zrejme sa len pomýlila. Ďalej Sándorová médiá hyperbolicky informovala, že Malinovú zbili kvôli tomu, že telefonovala po maďarsky a že na katedru sa doplazila s ťažkými zraneniami. Toto všetko však oznamovala v anonymite, asi kvôli tomu, že rektorát univerzity prísne zakázal, aby o tomto incidente učitelia katedry maďarského jazyka informovali verejnosť. Neskôr aj dekan Stredoeurópskej fakulty, pod ktorou bola aj katedra maďarského jazyka, spravil rozhovor pre rádio Patria. Na katedru neskôr prišla aj novinárka Marie Vrabcová a potom aj policajti, ktorí boli prekvapení, že novinári sú tam skorej ako oni.

Okolo 8:30 bola Hedviga Malinová odvážaná do nemocnice. O 9:00 SMK vydalo stanovisko s názvom “Zastavme šírenie nenávisti”, kde sa SMK obracia na parlamentné strany, aby podporili spoločnú deklaráciu proti extrémizmu, to však ešte údajne nevedeli o incidente s Hedvigou Malinovou. O 10:00 mal Béla Bugár plánovanú tlačovú besedu ohľadom vzrastajúceho protimaďarského napätia v spoločnosti a na tejto tlačovej besede obviňoval SNS so šírenia politického rasizmu a z celkového protimaďarského napätia. Tu ešte tiež nemali vedieť o incidente, o ňom sa mali dozvedieť až okolo obeda. No a po obede sa Bugár plánovane stretol s Dušanom Čaplovičom, s ktorým tiež preberal protimaďarské napätie a tu sa už explicitne vyjadril, že keby vláda reagovala skorej na protimaďarské napätie, tak by nebola napadnutá ani dotyčná dievčina z Nitry.

V nitrianskej fakultnej nemocnici o 9:37 boli Hedvige Malinovej spravené rôzne vyšetrenia, napr. CT lebky, mozgu, hrudníku a brucha. Od 12:10 do 13:50 potom prebehol prvý policajný výsluch Hedvigy Malinovej na traumatológii FN Nitra. Niekedy po obede za Malinovou prišli jej rodičia, ktorí mali požiadať o prevoz do dunajskostredskej nemocnice. Okolo tohto času hovorca policajného riaditeľstva nitrianskeho kraja Miloš Fábry informoval médiá o lúpežnom prepadnutí maďarskej študentky a policajný prezident Ján Packa oznámil tlačovú besedu na 14:30. Hedviga Malinová bola po prevoze do Dunajskej Stredy prijatá na chirurgickom oddelení miestnej nemocnice okolo 16:00, kde ju postupne ošetrovali ďalší lekári. Hedviga Malinová potom sama zavolala vedúcej katedry Anne Sándorovej, aby fotky, na ktorých je zranená, nikomu nedávala, aby sa tento prípad nemedializoval. Neskôr za Malinovou do nemocnice prišiel Lászlo A. Nagy z SMK. Priniesol jej “špeciálny” odkaz od Bélu Bugára. Za Malinovou chcel prísť aj Dušan Čaplovič, toho však odmietla. Za Malinovou potom prišiel aj jej priateľ. Napokon večer do nemocnice prišli aj policajní vyšetrovatelia. Všimli si, že Malinová a jej priateľ sú v celkom dobrej nálade, čo ich prekvapilo, keďže Malinová mala byť obeťou brutálneho útoku. Od 22:15 do 22:45 sa vykonal druhý výsluch Hedvigy Malinovej v Dunajskej Strede. Na druhý deň, teda 26. augusta 2006, bola o 11:00 Hedviga Malinová prepustená z nemocnice v Dunajskej Strede na vlastnú žiadosť.

V deň útoku sa Rafael Rafaj z SNS vyjadril k napadnutiu Hedvigy Malinovej a za SNS útok odsúdil. Ján Slota bol na dovolenke, ale telefonicky útok tiež odsúdil. Premiér Robert Fico bol tiež na dovolenke a útok odsúdil až na druhý deň. Večer v deň incidentu Zsolt Németh z maďarskej strany Fidesz ako prvý zahraničný politik reagoval na incident v Nitre, pričom za zodpovedného označil slovenskú vládu, v ktorej bola SNS. Neskôr Maďarská strana MDF vydala vyhlásenie, kde ostro odsudzuje útok na maďarskú študentku a tiež za to viní slovenskú vládu. Na druhý deň po incidente, dňa 26. augusta 2006, mal maďarský premiér Ferenc Gyurcsány vyhlásenie ohľadom incidentu v Nitre, v ktorom vyzval premiéra Fica, aby jednoznačne odsúdil všetok extrémizmus na Slovensku. Hovorca Fideszu Péter Szijjártó sa vyjadril, že premiér Gyurcsány konečne reagoval na protimaďarské incidenty, ale kritizuje ho, že to urobil neskoro a až potom, čo tak urobila strana SNS. Gyurcsány sa zrejme takto kriticky vyjadril kvôli tomu, aby Orbán a Fidesz nemohli z toho politicky vyťažiť, čo sa mu v podstate podarilo. Fideszu nezostalo nič iné, len kritizovať, že sa Gyurcsány oneskoril o jeden deň, pričom určite plánovali vyťažiť z tejto kauzy čo najviac, keďže ju zrejme Orbán sám naplánoval. Orbán však už nepotreboval nejako extra vyvolávať protimaďarské napätie na Slovensku, pretože mal k dispozícii oveľa silnejší nástroj na oslabenie vtedajšej vládnucej strany na čele s Gyurcsányim. Tým nástrojom bola tajná nahrávka (Őszöd speech) z 26. mája 2006 z neverejného kongresu strany socialistov MSZP, kde sa Gyurcsány priznal, že museli klamať ľuďom, aby vyhrali voľby, pričom používal aj vulgarizmy. Orbán sa teda naplno spoliehal na túto tajnú nahrávku a umelo vyvolané protimaďarské napätie na Slovensku už tak veľmi nepotreboval.

Na druhý deň od incidentu teda Robert Fico cez svoju hovorkyňu odsúdil extrémizmus a vyhlásil, že maďarský premiér Gyurcsány mu nemusí nič odkazovať ohľadom extrémizmu. Fico sa neskôr osobne vyjadril, že vláda má odmietavý postoj k extrémizmu a vie, čo má robiť. Uviedol to počas osláv 62. výročia SNP v prírodnom amfiteátri na Sekaninách nad hornonitrianskou obcou Lehota pod Vtáčnikom. Dňa 27. augusta 2006 (v nedeľu) Robert Fico osobne aj s Jánom Slotom odsúdil extrémizmus a aj napadnutie maďarskej študentky na výročí SNP v Lubine. Podporil ho aj český premiér Paroubek. Podľa Anny Belousovovej myšlienky zápasu proti rasizmu, intolerancii, historickej nenávisti, za humanizmus a slobodu majú opodstatnenie aj dnes a SNS sa k nim hlási.

Po incidente s Hedvigou Malinovou sa ešte odohralo niekoľko incidentov, pričom všetky boli zrejme zinscenované na podporu obrazu protimaďarského napätia. V tomto období maďarskí politici sústavne vyzývali slovenskú vládu, aby protimaďarské násilie rázne odsúdila. To aj vláda urobila, ale maďarským politikom to nestačilo a SMK chcelo zaviesť monitorovanie Slovenska Európskym parlamentom. Taktiež chcelo SMK pripraviť parlamentnú deklaráciu, kde by odsúdili protimaďarské násilie. Túto deklaráciu nakoniec parlament prijal, ale zostavila ju vládna strana SMER v trocha inom znení ako mala SMK. Hedviga Malinová sa pre médiá vyjadrovala len sporadicky a doma sledovala situáciu. Čo sa týka lekárskych úkonov, navštívila najprv svoju obvodnú lekárku a potom navštívila dvakrát psychiatra.

Slovenská spoločnosť sa zatiaľ snažila získať viac informácií a viacerí ľudia vyjadrili Malinovej podporu. Avšak mnoho ich bolo skeptických už vtedy. Vyšetrovatelia už prvé dni zistili, že tu niečo nehrá a začali pracovať aj s verziou, že to bolo zinscenované Hedvigou Malinovou a prípadne aj s podporou katedrových učiteľov alebo rodiny Malinovej. Vyšetrovatelia si mysleli, že majú dostatočné dôkazy a keďže nezistili, že by do toho bol zapojený niekto iný okrem Hedvigy Malinovej, mysleli si, že ju na treťom výsluchu zlomia, aby sa priznala. Netušili však, že za týmto prípadom je takmer celé vedenie SMK a Malinová sa v žiadnom prípade nemohla priznať, pretože by ohrozila celú katedru maďarského jazyka. Keďže na vládu sa neustále útočilo, tak sa minister vnútra Robert Kaliňák a predseda vlády Robert Fico rozhodli spraviť tlačovú besedu dňa 12. septembra 2006, kde tvrdili, že Malinová si incident vymyslela. Kaliňák to vysvetľoval viacerými argumentami. Na tlačovej besede vystúpil aj premiér Robert Fico, ktorý naznačil, že motívom tohto klamstva bol strach zo skúšky, avšak kritizoval politikov, ktorý tento incident zneužili. Ešte v ten deň zvolal tlačovú besedu Béla Bugár, ktorý spochybnil závery polície. Gábor Gál zverejnil fotografie zbitej Malinovej z dňa incidentu. Taktiež Zsolt Németh, blízky spolupracovník Orbána, ostro kritizoval tlačovú besedu ministra vnútra Kaliňáka.

Prekvapivo už na druhý deň mala tlačovú besedu Hedviga Malinová, ktorú zvolal jej čerstvý právny zástupca Gábor Gál, poslanec za SMK. Táto tlačová beseda mala dve časti, v jednej sa vyjadrovala po slovensky, v druhej po maďarsky, pretože boli prítomní novinári aj z Maďarska. Slovenská časť však vyznela rozpačito, Malinová bola emotívna, vyjadrovala sa miestami až nezrozumiteľne a nevedela odpovedať na niektoré otázky slovenských novinárov. V maďarskej časti však už vystupovala sebavedomo a venovala sa najmä policajnému nátlaku, ktorému čelila na poslednom, teda treťom, výsluchu. Zároveň spravila pomerne rozsiahly rozhovor pre noviny Új Szó a neskôr vystúpila v maďarskej televízii Echo TV (televízia pod vplyvom Orbána). Po tlačovej besede Hedvigy Malinovej však tlačovú besedu zvolal policajný prezident Ján Packa, kde bol znovu prítomný aj Robert Kaliňák. Opäť obhajovali postup polície. Večer v televízii TA3 Malinovú obhajoval Lászlo Nagy z SMK a za vinníkov incidentu označil SNS, lebo k tomu vraj strana vyzývala.

Večer v deň Kaliňákovej tlačovej besedy, teda 12. septembra 2006, zavolali slovenskému právnikovi Romanovi Kvasnicovi jeho dvaja maďarskí priatelia, pravdepodobne Oszkár Világi a Štefan Czucz, ktorí ho žiadali o názor na celý prípad. Kvasnica bol opatrný, ale o pár dní mu zavolal Gábor Gál a dohodli si stretnutie s Malinovou. Kvasnica sa teda s Malinovou stretol prvýkrát 14. septembra 2006 v kancelárii Gábora Gála a tam ju zbežne vypočul. V ten deň potom išiel za Bélom Bugárom, že sa chystá prevziať prípad. V ten deň sa SMK rozhodlo, že sa už viac nebude vyjadrovať k prípadu Hedvigy Malinovej. Až neskôr vysvitlo, že to požadoval práve Roman Kvasnica od Bélu Bugára, aby tento prípad nemohol nikto označiť za spolitizovaný. Béla Bugár na to nechcel pristúpiť, ale Kvasnica by inak neprevzal zastupovanie Hedvigy Malinovej, takže napokon na to pristúpil. A už pravdepodobne 15. septembra 2006 sa stal novým právnym zástupcom Hedvigy Malinovej Roman Kvasnica.

Rodičia Malinovej si ale tak prominentného právnika, akým bol Kvasnica, nemohli dovoliť, preto zrejme Világi navrhol Kvasnicovi kompenzáciu. Dňa 26. októbra 2006, teda len niečo vyše mesiaca od začiatku zastupovania Malinovej, sa Roman Kvasnica stal členom dozornej rady firmy Meroco, a.s., ktorá patrila Jánovi Sabolovi, blízkemu biznispartnerovi Oszkára Világiho. Világiho Slovnaft vstúpil do tejto firmy tiež v roku 2006 a kupuje od nej odvtedy biopalivá. Roman Kvasnica potom podal dokopy tri sťažnosti (resp. jednu sťažnosť neskôr dvakrát doplnenú) voči ukončeniu vyšetrovania jej napadnutia na nitriansku krajskú prokuratúru. Krajský prokurátor však napokon tejto sťažnosti nevyhovel a vyšetrovanie právoplatne ukončil v neprospech Hedvigy Malinovej. Medzičasom na Hedvigu Malinovú podal trestné oznámenie bývalý SIS-kár Peter Korček. Zrejme chcel len získať prístup k spisu, aby si vytvoril vlastný názor, či je za tým nejaké spiknutie.

Potom, čo zastavili vyšetrovanie napadnutia Hedvigy Malinovej, jej právnik Roman Kvasnica chystal proti tomu sťažnosť na Ústavnom súde. Kvasnica si však najprv chcel skutočne overiť, že Malinová hovorí pravdu, preto tajne zorganizoval vykonanie detektora lži v Izraeli. Niekoľko dní pred dohodnutým odletom do Izraela Malinová spanikárila, lebo sa bála, že by vyšlo najavo, že klamala, tak nafingovala incident, že sa jej niekto v noci vlúpal do bytu, kde sa len nedávno nasťahovali s priateľom. Následne už odmietala spolupracovať s Kvasnicom, ale ten ju s pomocou Malinovej rodiny presvedčil, aby do Izraela predsa len išla. Detektor lži dopadol priaznivo pre Malinovú, pričom je jasné, že túto pseudo-vedeckú metódu v Izraeli využívajú hlavne na biznis, a teda nedávalo by zmysel, aby prevádzkovateľ polygrafu nevyhovel objednávateľovi a jeho klientke. O pár dní neskôr začala polícia vyšetrovanie trestného činu vo veci krivej výpovede. Keďže nebola ešte priamo obvinená Hedviga Malinová, právnik Kvasnica nemal prístup k vyšetrovaniu. V decembri Kvasnica podal sťažnosť na Ústavný súd. Medzičasom začala silnieť podpora Hedvigy Malinovej hlavne na základe reportáže Eugena Kordu. Napokon polícia Hedvigu Malinovú obvinila v máji 2007.

Dňa 14. mája 2007 Ladislav Gužík, okresný vyšetrovateľ PZ v Nitre, vydal uznesenie o vznesení obvinenia Hedvige Malinovej za prečin krivá výpoveď a krivá prísaha. Jej právnik Roman Kvasnica začal podávať sťažnosti a s Malinovou sa dohodli, že už nebude vôbec spolupracovať s políciou. Zakrátko sa objavil nový “svedok” Zdeno Kamenický, ktorého výpoveď odvysielala televízia TA3 dňa 19. júna 2007. Tento svedok tvrdil, že Malinovú naozaj prepadli a pozná aj údajného útočníka Roberta Benciho. V skutočnosti však nič nové nepovedal a pravdepodobne bol už v roku 2006 najatý Világim, aby mu pomohol nájsť nejakých nitrianskych chuligánov, na ktorých by mohli hodiť to údajne zbitie Malinovej. Kamenický bol totiž nitriansky futbalový rozhodca a Világi ho ako futbalový fanúšik asi poznal. Kamenický bol navyše trestne stíhaný za neplatenie výživného, takže je možné, že bol náchylný na úplatky, resp. bol ochotný za nejakú odmenu spolupracovať s Világim ako falošný svedok.

Dňa 13. septembra 2007 generálny prokurátor Dobroslav Trnka pripustil, že policajti a prokuratúra urobili chyby pri vyšetrovaní údajného útoku na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú. Dňa 24. septembra 2007 Dobroslav Trnka odňal vyšetrovanie prípadu nitrianskemu okresnému vyšetrovateľovi aj dozorujúcemu prokurátorovi. Po konzultácii s ministrom vnútra Trnka rozhodol, že prípadom sa bude ďalej zaoberať päťčlenný vyšetrovací tím. Od tohto dátumu sa začalo niekoľkoročné vyšetrovanie, pričom sa vykonali výsluchy rôznych osôb, robili sa vyšetrovacie pokusy, spravili sa nové znalecké posudky, detektorom lži prešli podozriví útočníci Marcel Grzyb a Robert Benci, ale najviac sa čakalo na lekárske posudky. Je tu predpoklad, že predstavitelia SMK sa snažili za každú cenu, aby sa prípad nedostal pred súd, lebo ten je verejný a Malinovú by aj mohol odsúdiť. A preto Béla Bugár so Štefanom Czuczom mohli skrze ich známeho Mariána Kočnera ovplyvňovať Generálneho prokurátora Dobroslova Trnku, aby buď prípad zastavil z pozície prokuratúry alebo aby sa umelo naťahoval, pokiaľ by sa k moci opäť nedostal Béla Bugár. Trnka sa snažil dostať Malinovú na detektor lži a potom, ak by prešla, by ju chcel zbaviť obvinenia, ale Kvasnica nedôveroval detektoru lži, ktorý by vykonávala prokuratúra. Navyše z právneho hľadiska detektor lži nemá opodstatnenie. Kočner na druhú stranu išiel rovno za Kvasnicom a navrhol Kvasnicovi, aby presvedčil Malinovú, aby sa aspoň čiastočne priznala, aby sa prípad po tichu ukončil, čo však Kvasnica nechcel vôbec pripustiť, pretože Kvasnica Malinovej úprimne veril. Medzitým sa Hedviga Malinová vydala za svojho dlhoročného priateľa Petra Žáka dňa 14. februára 2008. Dňa 20. mája 2008 Hedviga Malinová ukončila svoje štúdium štátnicou z maďarčiny.

Dňa 28. januára 2009 už Generálna prokuratúra v kauze útoku na študentku Hedvigu Malinovú Žákovú nemala naplánované žiadne úkony. „Všetky procesné úkony, ktoré boli naplánované, boli zrealizované. Tá vec čaká len na posudky od lekárov,“ povedal na tlačovej besede Generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Dňa 25. augusta 2009 Peter Labaš, dekan Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského a znalec v odbore chirurgia-traumatológia, vypracoval lekársky znalecký posudok. Pre viacero pochybností ohľadom tohto posudku Generálna prokuratúra požiadala dňa 3. novembra 2009 znalca Petra Labaša o doplnenie jeho lekárskeho posudku. Dňa 24. júna 2008 sa Hedvige Malinovej narodilo prvé dieťa a dňa 1. júla 2010 sa Hedvige Malinovej narodilo druhé dieťa.

Dňa 8. júla 2010 vznikla nová vláda Ivety Radičovej, ktorá však predčasne skončila 4. apríla 2012. Medzitým, dňa 19. júla 2010 nový minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) informoval, že si dá preveriť inšpekciou ministerstva vnútra kauzu Hedvigy Malinovej. Dňa 8. augusta 2010 Lucia Garajová, z tlačového odboru ministerstva vnútra, povedala, že inšpekcia zistila pochybenia vo vyšetrovaní prípadu Hedvigy Malinovej. Dňa 19. októbra 2010 Hospodárske noviny na základe informácii od ministerstva vnútra zverejnili, že inšpekcia pri vyšetrovaní prípadu Hedvigy Malinovej zistila len administratívne chyby. Dňa 2. mája 2011 Peter Labaš vypracoval doplnenie ku svojmu znaleckému posudku z dňa 25. augusta 2009, ktoré však opäť vykazovalo nedostatky. Dňa 28. septembra 2011 kabinet Ivety Radičovej pristúpil na zmier s Hedvigou Malinovou v rámci konania Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Dňa 8. novembra 2011 ESĽP rozhodol vo veci Hedvigy Žákovej Malinovej. Dňa 1. februára 2012 vláda rozhodla, že sa Hedvige Malinovej ospravedlní v tlači.

Dňa 6. decembra 2010 vyšla kniha Hedviga od Marie Vrabcovej. Predstavená bola verejnosti 8. decembra 2010. Táto kniha vznikla pravdepodobne na popud Oszkára Világiho, ktorý asi navrhol Marie Vrabcovej, aby o Malinovej napísala knihu. Malinová však najprv odmietla, ale potom sa spýtala svojho právnika Kvasnicu, teda blízkeho priateľa Világiho a ten ju neskôr presvedčil, aby knihu napísala. Kniha vyšla vo Világiho vydavateľstve LOAR a bola vydaná s finančnou podporou Stredoeurópskej nadácie, ktorá tiež patrila Világimu. Világi dokonca prišiel osobne aj na predstavenie knihy. Prečo by teda chcel Világi napísať túto knihu? Keďže sa zmenila vláda, tak chcel rýchlo, ešte v tom roku, vytvoriť tlak na túto novú vládu, aby vyšetrovanie zastavila. Na začiatku knihy je anonymný úvod s hlavičkou “V mene vydavateľstva”, kde môžeme predpokladať, že to písal samotný Világi. Hovorí tam o konšpirácii, ako chceli tajné služby zbiť akéhokoľvek maďarského študenta a potom by sfalšovali dôkazy tak, aby to vyzeralo, že si to ten študent vymyslel, a tým by zdiskreditovali celú maďarskú menšinu. A tým by tiež zabránili tlaku na výmenu strany SNS za SMK. Tento úvod bol ukončený slovami: “Len publikovanie faktov nestačí na to, aby sa tento prípad uzavrel. Každému človeku dobrej vôle však musí byť jasné, že uzavrieť ho treba. Najlepšie ihneď!”. Teda Világiho prianím bolo ukončiť prípad ihneď, čiže bez súdu.

Druhá vláda Roberta Fica trvala od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016. Dňa 9. apríla 2014 Béla Bugár napísal organizácii Slovensko-maďarský okrúhly stôl, aby zorganizovala demonštráciu proti obžalobe na Hedvigu Malinovú. Dňa 30. apríla 2014 na Župné námestie prišlo Hedvigu Malinovú podporiť vyše 500 ľudí. Medzi nimi novinári Eugen Korda a Marie Vrabcová, zástupca Helsinského výboru pre ľudské práva a kancelárie ombudsmanky. Demonštráciu s názvom „Dnes Hedviga, zajtra ty!“ organizoval Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku. Vystúpila i Anna Sándorová.

Dňa 25. apríla 2012 sudca nitrianskeho okresného súdu nariadil na žiadosť hlavného prokurátora psychiatrické vyšetrenie Hedvigy Malinovej. Dňa 5. júna 2012 sa Hedviga Malinová dostavila na psychiatrické vyšetrenie, na ktorom mali odborníci určiť, v akom duševnom a psychickom stave bola v auguste 2006. Využila svoje právo mlčať a s psychiatrami neprehovorila ani slovo. Nevypovedala na základe odporučenia svojho právnika Romana Kvasnicu. Dňa 19. júla 2012 psychiatri Miroslav Čerňan a Elena Mokrášová vydali Návrh na skúmanie duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom ústave. Dňa 30. apríla 2013 na klinicko-psychologickom vyšetrení Hedviga Malinová na odporúčanie svojho ošetrujúceho lekára s psychológom nekomunikovala. Dňa 16. decembra 2013 Hedviga Žáková Malinová informovala médiá, že sa dobrovoľne išla podrobiť psychiatrickému vyšetreniu, ale psychiatri ju odmietli vyšetriť, lebo sa cítila byť pod nátlakom. Jej advokát Roman Kvasnica povedal, že Generálna prokuratúra od psychiatrického vyšetrenia potom upustila.

Dňa 25. októbra 2013 vyšetrovateľka v uznesení uviedla, že v Labašovom posudku chýba dostatočný popis postupu spracovania znaleckého posudku vo vzťahu k prijatým záverom. Vypracovaním nového posudku poverila znalca Borisa Lisánského. Dňa 22. augusta 2013 námestník Generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky vydal písomný pokyn, aby trestná vec obvinenej Hedvigy Malinovej bola preskúmaná iným prokurátorom, než ktorý vykonáva aktuálne dozor. Dňa 21. decembra 2013 Boris Lisánsky, súdny znalec pre odvetvie ortopédie, vypracoval lekársky znalecký posudok. Dňa 9. januára 2014 Generálny prokurátor Jaromír Čižnár dodržal slovo a kauza Hedvigy Malinovej bola do konca roka 2013 ukončená. Vyplynulo to zo stanoviska Generálnej prokuratúry SR s vysvetlením, že keďže bol stanovený termín na preštudovanie spisu, vyšetrovanie sa dá považovať za skončené. Dňa 21. januára 2014 Generálna prokuratúra pozvala Malinovej advokáta Romana Kvasnicu na záverečné oboznamovanie sa s dôkazmi. Dňa 23. januára 2014 pokračovalo oboznamovanie. Dňa 23. januára 2014 sa Roman Kvasnica vyjadril pre SME o tom, že prokuratúra uzavrela prípad Hedvigy Malinovej a pôjde to pred súd. Dňa 2. apríla 2014 bola podaná obžaloba Hedvigy Malinovej na okresný súd v Nitre. Predložená obžaloba mala 58 strán. Samotný trestný spis mal viac ako 5-tisíc strán. Vo veci bolo vypočutých 69 svedkov a podané štyri znalecké posudky.

Dňa 19. decembra 2013 prijala Hedviga Žáková Malinová maďarské občianstvo a plánovala sa čoskoro presťahovať do Maďarska. V januári 2014 sa Hedviga Malinová presťahovala do Maďarska, do mesta Györ. V októbri 2014 Hedviga Malinová chcela spis o svojom prípade preložiť do maďarčiny. Uviedla to Okresnému súdu Nitra, ktorý prípad rieši. Dňa 15. decembra 2014 Nitriansky Okresný súd odmietol obžalobu Hedvigy Žákovej Malinovej. Generálna prokuratúra podľa sudkyne porušila Malinovej právo na obhajobu a spravodlivý proces. Nezabezpečila preklad obžaloby a iných dokumentov do maďarčiny, hoci o to Malinová ako občan Maďarska žiadala. Súd vrátil prokuratúre obžalobu naspäť. Dňa 2. februára 2015 obžalobu za krivú výpoveď vrátili okresnému súdu v Nitre, ktorý ju pôvodne odmietol, ale toto rozhodnutie zrušil krajský súd. Dňa 14. júla 2015 Okresný súd v Nitra vytýčil pojednávanie s Hedvigou Žákovou Malinovou vo veci krivej výpovede na 28. septembra o 8:30. Hovorca Mário Pivarči dodal, že ďalšie pojednávanie má byť na druhý deň a ostatné štyri v októbri. Dňa 26. augusta 2015 Okresný súd Nitra zaslal Hedvige Malinovej písomnú výzvu, aby súdu oznámila návrhy na vykonanie dôkazov. Zároveň ju ešte predtým predvolal na pojednávanie 28. septembra 2015 a na ďalšie termíny.

Dňa 18. februára 2016 požiadala Hedviga Malinová Okresný súd v Nitre o odovzdanie trestného stíhania maďarským orgánom a tento súd podal ministrovi spravodlivosti SR Tomášovi Borecovi podnet na odovzdanie trestného stíhania do Maďarska. Borec však so schválením podnetu vyčkával. Dňa 5. marca 2016 sa konali slovenské parlamentné voľby, v ktorých už SMER nemohol zostaviť vládu bez koaličných partnerov. Preto prebiehali koaličné rokovania, pričom najväčším prekvapením bolo, že Most-Híd na čele s Bélom Bugárom sa napokon rozhodol ísť do koalície s Robertom Ficom, ktorého kritizoval už 10 rokov. Je zaujímavé, že ho dlhodobo kritizoval aj za postoj k prípadu Hedvigy Malinovej, ale pri týchto koaličných rokovaniach to už nebol problém. Kvôli čomu chcel ísť Bugár tak vehementne do tejto koalície s Ficom? Nebolo to preto, že Malinovej prípad sa blížil na (verejný) súd, kde by hrozilo, že sa ukáže, že Malinová si to vymyslela? Asi mu na tom záležalo, pretože pri vyjednávaniach mal Bugár jednu z hlavných podmienok, že Malinovej prípad musí byť presunutý do Maďarska. A Fico s tým nemal problém. Dňa 17. marca 2016 minister spravodlivosti Tomáš Borec súhlasil s odovzdaním trestného stíhania do Maďarska.

Tretia vláda Roberta Fica trvala od 23. marca 2016 do 22. marca 2018. Dňa 27. decembra 2016 Maďarský najvyšší súd rozhodol, že prípad prevezme Maďarsko a pridelil ho tamojšej prokuratúre. Dňa 11. mája 2018 maďarská hlavná prokuratúra už piatykrát predĺžila termín vyšetrovania. Hovorkyňa prokuratúry Katalin Gálová uviedla, že termín vyšetrovania predĺžili do 11. septembra 2018. Dňa 24. októbra 2018 maďarský súd ukončil prípad Hedvigy Malinovej so záverom, že Malinová nie je vinná. Dňa 28. novembra 2018 prezident Andrej Kiska prijal do prezidentského paláca Hedvigu Žákovú Malinovú a jej rodinu. Dňa 25. augusta 2021 sa prezidentka Zuzana Čaputová zastala Hedvigy Malinovej v rámci 15. výročia prípadu.